Dobrý banskobystrický kraj rozvíja sociálne podnikanie

Dobrý kraj je nezisková organizácia, pričom jej 100% zakladateľom je VÚC. Slúži ako nástoj, cez ktorý vie kraj riešiť rôzne problémy. Tento typ Rozvojovej agentúry je na Slovensku podľa Tvojich slov jedinečný. Prečo?
Napríklad aj preto, že medzi našimi zamestnancami máme šesť takzvaných projektantov. Sú to ľudia z praxe, ktorí majú skúsenosti s európskymi grantami a vedia získať potrebné zdroje pre kraj. Ich úlohou je vypracovávať projekty, napríklad pre školy, pričom táto služba nie je spoplatnená.
Projektácia je našou inováciou. Okrem získavania financií, dokážeme legislatívne a administratívne vytvoriť sociálne podniky, či založiť školy a pripraviť celú projektovú dokumentáciu, k tomu potrebnú.

Špecializuješ sa na sociálnu ekonomiku, aké aktivity v rámci Dobrého kraja rozvíjaš?
Moja úloha je rozdelená na viacero častí. Tá prvá je zakladanie sociálnych podnikov a poradenstvo ohľadom zakladania sociálnych podnikov.
Vieme vypracovať priamo zakladacie listiny, obehali sme ľudí, ktorí už sociálne podniky majú a chcú sa stať registrovanými integračnými sociálnymi podnikmi, a aby získali registráciu, potrebujú mať dobrú zakladaciu listinu. Toto býva často kameň úrazu.
Tému má na starosti najmä Regionálne poradenské centrum sociálnej ekonomiky pod Implementačnou agentúrou MPSVR SR, s nimi sme samozrejme v komunikácii. Našou spoločnou snahou je, aby sa sociálne podniky v našom kraji zakladali.

Aj vy ako kraj zakladáte sociálne podniky. V akom štádiu aktuálne ste?
Aktuálne máme založený stavebný krajský sociálny podnik v Brezne, ktorý zamestnáva 15 ľudí. Pripravujeme sa na registráciu. Fungujeme pod VÚC a cez tento sociálny podnik chceme rekonštruovať najmä nehnuteľnosti v majetku VÚC.
Našou ambíciou je postupne poskytnúť prácu 50 až 100 ľuďom. Podnik sme založili v novembri 2018, aj vďaka pôžičke od VÚC, ktorú musíme splatiť. To však nebude problém, podniku sa darí a zákaziek je dosť. Aj preto chceme ďalšiu partiu vytvoriť v Revúcej.

Kto podnik vedie. Každá firma si predsa vyžaduje šikovného výkonného riaditeľa?
Konateľom je kolega Peter Pučko, ktorý vedie túto s.r.o. ako štandardnú firmu. Treba povedať, že záujem o práce máme, a to aj od veľkých stavebných spoločností, ktoré v kraji pracujú.
Sme pre nich finančne výhodní a zároveň u nás pracujú Slováci, čiže tu nevzniká rečová bariéra.

Viem, že plánujete ďalší sociálny podnik s iným podnikateľským zámerom. O čo sa jedná?
Áno, plánujeme sociálny podnik so zameraním na agro-drevinové ekosystémy. VÚC má vo svojej správe 60 škôl. Náš kraj je historicky poľnohospodársko-lesnícky, no prestal nám fungovať na tejto báze. Zmizli aj odbory ako farmárčenie, agro, slovo sedliak sa stalo nadávkou.

Chceme dosiahnuť to, aby sa tento odbor – farmár alebo pestovateľ, chovateľ stal opäť atraktívnym. V Poltári má škola pôdu vo veľkosti 15 hektárov, kde budeme spúšťať sociálny podnik, ktorý bude postavený na agro-drevinovom systéme. V tomto systéme je poľnohospodárska pôda kombinovaná s pásom lesa, a teda pôda netrpí, zlepšuje sa klíma, zlepšuje sa pôdna mikroflóra, zadržiavanie vody. Pridanou hodnotou k tomu je aj včelárstvo, ktorému sa plánujeme venovať. Prvou fázou nášho projektu bude výsadba cesnaku, za ním bude nasledovať pás lesa. Spolupracujeme s Národným lesníckym centrom, ktoré odporučilo orech čierny. Za ním budeme vysádzať konope, neskôr aj bobuľoviny – maliny, ríbezle a podobne. Na všetko máme odborných garantov, ktorí vedia, čo je vhodné vysádzať a akú prinášajú jednotlivé plodiny pridanú hodnotu aj pre krajinu.

Je agro-drevinový systém u nás novinkou?
Áno,  zatiaľ sa na Slovensku nevyužíva. Obľúbený je napríklad vo Francúzsku, kde vytvára prosperujúcu krajinu. Všetky naše produkty budú s certifikáciou bio a využité u nás, v našich školách. Budeme využívať aj technológiu agrokruhu.

Prečo ste sa rozhodli práve pre cesnak či konope?
Pretože trh je zavalený čínskym cesnakom. My chceme dopestovať cesnak, ktorý bude pestovaný ekologicky, regionálne a bude použitý v našich školách. Do budúcna rozmýšľame aj nad inou zeleninou.
A z konope sa dá využiť celá rastlina, na olej, šatstvo. Celú rastlinu vieme predať odberateľovi, neskôr ho chceme aj sami spracovávať. Dá sa využiť aj v stavebníctve, jednoducho, konope má vynikajúce vlastnosti. Je to tradičná rastlina, ktorá sa tu vždy pestovala.

Ciele vašich sociálnych podnikov sú viaceré. Jedným z nich je práve podpora zamestnanosti v kraji. Ako pristupujete k tejto problematike?
V stavebnom sociálnom podniku zamestnávame dlhodobo nezamestnaných, sociálne prípady, Rómov. V našom agro-drevinovom sociálnom podniku bude prebiehať duálne vzdelávanie. Zároveň tu chceme vytvárať pracovné miesta. Ľudia, študenti môžu začať u nás praxovať, neskôr u nás pracovať, nemusia z kraja odísť do veľkých podnikov.

Kedysi boli zdravotne postihnutí veľmi dobre integrovaní aj vďaka ich zapojeniu do poľnohospodárskych prác, rátate aj s týmto rozmerom?
Áno, je to príležitosť aj pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených. Takýto podnik je pre nich ideálne bezpečné prostredie.

Všetko čo robíme má jasný zmysel a navzájom súvisí. Pri výsadbe drevín myslíme na to, aby boli vhodné aj pre výživu včiel.

A včelárstvo?
Máme v kraji včelársku strednú odbornú školu Bánoš, ktorá vyrába úle. Keďže poľnohospodárstvo je sezónne, počas zimných mesiacoch tu chceme s našimi zamestnancami vyrábať úle a potrebné komponenty. A to pre našu potrebu, ale aj na predaj.
Už pri výsadbe drevín myslíme na to, aby boli dreviny vhodné aj pre výživu včiel počas ich celého vegetačného obdobia. Všetko čo robíme má jasný zmysel a navzájom súvisí. Chceme byť inovatívni a ukázať, že to ide. Chceme priniesť vysokú pridanú hodnotu.

Okrem sociálnych podnikov sa venujete aj ďalším projektom. Prezraď prosím viac aj o nich.
Pripravujeme Agentúru zamestnávania. Je to projekt, ktorý chceme spustiť koncom roka, začiatkom budúceho roka. Tu chceme vybudovať databázu firiem, ktoré vedia zamestnať znevýhodnených. Na tomto pracujem v dvojičke s Ondrejom Luntherom a jeho tímom.
Aký zamestnávatelia vedia zamestnávať znevýhodnených? V tomto prípade hovoríme najmä o Rómoch, ľuďoch z evidencie dlhodobo nezamestnaných, sociálnych prípadoch a podobne. Vieme ich zamestnávať napríklad v stavebníctve, výkopové práce a iné stavebné práce bez potreby odbornosti.

Rozvíjate ešte niečo ďalšie?
Môj osobný cieľ je sieťovanie ľudí, ktorí pracujú v téme sociálnej ekonomiky. Chcel by som vytvoriť niečo nové, s novými ľuďmi. Preto oslovujem žiacke rady a žiacke parlamenty, aby sa aj mladí zorientovali v téme sociálnej ekonomiky. Chcem cieliť najmä na stredné školy.
V Banskobystrickom kraji máme 13 okresov. V každom z nich by som chcel mať mladého človeka, ktorý sleduje potreby mladých ľudí, alebo celkovo občanov. My ako kraj sa budeme snažiť podporiť rozvojové projekty, ktoré identifikujú, navrhnú a budú chcieť riešiť. Z rozpočtu vieme vyčleniť financie na ich realizáciu.

Našim cieľom je nielen to, aby sa mladí zapojili do riešenia spoločenských problémov v kraji, ale aj to, aby tu našli zmysel zostať, aby sa angažovali, pracovali a ostali v regióne.

Ako budete merať váš sociálny dopad, ktorý má za povinnosť merať sociálny podnik pokiaľ sa stane registrovaným?
Vieme merať kvalitu pôdy, počet včiel, ale aj zníženie nezamestnanosti a rozvoj regiónu. Aj cez znovu posilnenie odborov typu farmár. Chceme zároveň posilniť cestovný ruch tým, že tu budeme mať čosi unikátne.

Rozvíjate skutočne skvelé veci. Koho sú iniciatívou?
Je to iniciatíva pána župana a Ondreja Lunthera, a ja osobne som jej veľmi rád.

A Tvoja osobná motivácia k tejto práci?
Pochádzam z tohto kraja a mám ho veľmi rád, poznám ho. Bolo pre mňa smutné, ako tento kraj začal kvôli zlému vedeniu stagnovať. Sme agro-lesnícky kraj, ktorý kedysi veľmi dobre fungoval. Nie sme priemyselný kraj. Žiaľ dnes ani lesy ani poľnohospodárstvo už nie je našou pýchou, a ja chcem prispieť k tomu, aby sa to zmenilo. Bol by som rád, aby moje deti vyrastali v peknom, zdravom a fungujúcom kraji.