Foto: Unsplash, Tim Trad

Nové impulzy do priesečníka podnikania, samospráv a sociálnych inovácií v kontexte klimatickej krízy prináša Európsky ekologický dohovor, schválený koncom minulého roka. Európska komisia dohovorom zadefinovala na najbližšiu dekádu ambíciu výrazne „ekologizovať“ všetky stránky života, znížiť emisie skleníkových plynov smerom k uhlíkovej neutralite a zabezpečiť aby prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku prebehol sociálne spravodlivo. Akú rolu v tom má zohrávať samospráva, či podnikanie a aké sú príležitosti pre sociálnu ekonomiku? Aj na tieto otázky sme hľadali odpoveď na konferencii „Sociálna ekonomika: príklady dobrej praxe 3“, v Novembri 2019. Tento článok je súčasťou cyklu výstupov z odborných príspevkov, ktoré na konferencii odzneli.

Napriek masívnej pozornosti inštitúcii ako Európska komisia, podľa pohľadu niektorých analytikov naša spoločnosť stále nevie dostatočne doceniť význam klimatickej krízy pre naše životy. Tejto témy sa dotkol aj Juraj Mesík, publicista a analytik globálnych rizík, ktorý otvoril konferenciu zameranú na otázku, ako môže klimatická kríza predstavovať príležitosť pre spoluprácu samospráv, podnikateľov v kontexte sociálnych inovácií. Podľa Juraja Mesíka na všetkých úrovniach spoločnosti, globálne ale aj na Slovensku, vládne – klimatický analfabetizmus. Akási ilúzia, že “nás sa to netýka”, hoci existujú fakty a argumenty z prostredia medzinárodnej vedeckej komunity,  ktoré dokumentujú existenciálne ohrozenie civilizácie zapríčinené klimatickou zmenou.

Za posledných zhruba sto  rokov sa zvýšila priemerná teplota na Zemi o 1°C, čo súviselo s prudkým nárastom (z cca 300 ppm na dnešných 410 ppm)) koncentrácie CO2 a s enormným nárastom populácie (dnes 7,7 miliárd), ktorá pre naplnenie svojich základných potrieb a komfortu – ešte donedávna bez väčšej reflexie a kontroly – enormne znečisťovala životné prostredie, a (z)ničila tak ovzdušie, vodu a pôdu pre ďalší život na Zemi.

Vedci nevedia ako rýchlo bude teplota stúpať, ale vedia, že to bude rýchlejšie ako v posledných dekádach. … je najvyšší čas sa pripraviť na tzv. hlbokú adaptáciu naprieč globálnou spoločnosťou; „včera bolo pozde, klimatická kríza je tu a destabilizácia môže byť nielen postupná a lokálna, ale aj abruptná a globálna“. Predpokladom k tomu je pochopiť dimenzie a naliehavosť výzvy, pred ktorými svet stojí; a investície do „štruktúr, inštitúcií a prekonania predstáv minulosti“, ako aj skoncovanie s dominanciou krátkodobej perspektívy, keď dnešný zisk je silnejší motivátor ako existenčné ohrozenie zajtra.

Pre samosprávy, podnikanie a sociálne inovácie sa otvárajú tri nevyhnutné cesty – 1. mitigácia (zníženie emisií skleníkových plynov o 60% do roku 2030 na všetkých úrovniach, vrátane škôl, miest, domácností), 2. adaptácia (napr. na nedostatok vody na splachovanie v čase vyschnutých vodných zdrojov, či na koniec éry supermarketov plných lacných potravín), a 3. reziliencia (odolnosť na náhle prudké otrasy hroziace destabilizáciou spoločnosti napr.  schopnosť zvládnuť prijatie klimatických utečencov komunitami – nielen z ďalekej Afriky, ale povedzme zo susedných okresov či krajín, ktoré zničili povodne alebo spálili lesné požiare.

Foto: EUBA, Key Note 1 – pán Juraj Mesík

Čo to znamená pre Slovensko?

I keď Slovensko doteraz ťažilo predovšetkým zo svojej geografickej polohy a “šťastia”, neznamená to, že sa vyhne následkom stupňujúcej sa klimatickej krízy. Stačí spoznať aktuálny stav zraniteľnosti vodných zásob na území Slovenska, vysychajúcich riek, degradujúcej pôdy… 

Podľa Andreja Šteinera, z Karpatského rozvojového inštitútu v Košiciach, dopady klimatickej zmeny zasiahnu všetky oblasti života, „každého z nás“. Kľúčové je urobiť maximum pre zmiernenie klimatickej zmeny a prispôsobovať všetky ľudské činnosti novým podmienkam, keďže „ohrozené je zdravie a životy obyvateľov, prírodné prostredie, infraštruktúra, či majetok, ako aj narušenie celkovej ekonomickej a sociálnej štruktúry v spoločnosti a kvality života, predovšetkým v mestských sídlach“.

Chápanie súvislostí, alebo zdravý rozum napovedá, že ak v letný horúci deň na Slovensku je v mestskom parku prikrytom korunami stromov na rozdiel od neďalekého vybetónovaného parkoviska pred obchodným domom teplota o 10-12°C nižšia, tak sa v mestách nebudú stavať takéto parkoviská, a už existujúce parky sa budú chrániť, rozširovať alebo vysádzať nové. „Napriek akútnej potrebe správať sa klimaticky adaptačne, väčšina miest a obcí nevie, resp. vie málo o rozsahu a charaktere svojej zraniteľnosti na dopady zmeny klímy.“ Potvrdil to aj prieskum KRI v 39 mestách na Slovensku, podľa ktorého 95% miest na zmenu klímy systémovo vôbec nereaguje, uviedol Andrej Šteiner.

Tak, ako súčasťou mitigácie na zmenu klímy je znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom energeticky úsporných technológií a ich úsporného využívania v každej domácnosti, škole alebo nemocnici, tak každé mesto podľa Šteinera, musí mať na zmenu klímy nutne zakomponovanú adaptačnú stratégiu a koordináciu súvisiacich aktivít, a to ako súčasť svojho rozvoja. Miestna samospráva „by mala byť“ kľúčovým aktérom („lídrom“) procesu adaptácie na zmenu klímy, a to v rovine plánovania a rozhodovania, tiež v systémovom prístupe, vrátane vyčlenenia potrebných financií. Súčasťou procesu je vypracovanie analýzy vývoja a dopadov zmeny klímy na mesto, región, jeho odolnosť a zraniteľnosť optikou klimatológov a ďalších odborníkov; návrh a realizácia opatrení, informačné a vzdelávacie aktivity na zvyšovanie povedomia v téme. Občania a podnikatelia sú a majú byť pre miestnu samosprávu partnermi v celom procese adaptácie a realizácie adaptačných aktivít vo svojom okolí. A v neposlednom rade, prijatá adaptačná politika a plán majú mať záväzný charakter. (viac informácii nájdete v náučnom videu „Adaptácia na dopady zmeny klímy – bezodkladná úloha samospráv“ z dielne Karpatského rozvojového inštitútu (KRI)).

Príklady dobrej praxe

O tom, ako mesto v riešení ekologických otázok môže spolupracovať s podnikateľmi a inovátormi hovoril Edo Donauer, z Magistrátu hlavného mesta SR, ktorý zodpovedá za strategický plán Bratislavy 2030, v ktorom prepájanie ekologických start-up-ov so samosprávou je možné, aj potrebné. Mesto si stanovilo metodiku práce založenú na hľadaní spoločného záujmu (verejnej, súkromnej a občianskej sféry), spoločnom dialógu a posilňovaní tvorby politík na základe údajov. Príkladom je „Atlas dopadov zmeny klímy na hlavné mesto SR Bratislava“, v ktorom sa analyzujú „dopady extrémnych horúčav, vĺn horúčav a intenzívnych zrážok na zraniteľné obyvateľstvo a vybrané infraštruktúry – zastavané územie a cestnú infraštruktúru“. (poznámka: Atlas dopadov bol v čase konania konferencie (November 2019) ešte v pracovnej verzii a nebol verejne prístupný. Pre informácie o adaptačných opatreniach v HM SR možno konzultovať napríklad Priebežnú správu.)

Mesto Bratislava aplikuje tri spôsoby zapájania firiem do tvorby a realizácie politiky Bratislava 2030, prostredníctvom inštitútov: 1.  Nadácia mesta Bratislava – ktorá združuje zdroje od aktérov zo všetkých sektorov a realizuje udržateľné projekty, 2. zelené, inovatívne a sociálne citlivé verejné obstarávania – ktoré dovoľujú verejným inštitúciám zaobstarávať produkty a služby nie podľa najnižšej ceny ale s garanciou enviro udržateľnosti, 3. Living Lab – ktorý poskytnutím Open Data Bratislava vytvára všetkým aktérom priestor pre vlastné analýzy a tvorbu inovatívnych nástrojov, produktov, aplikácií a pod. Všetky tieto aktivity podporujú, podľa Eda Donauera, rozvoj  mestského ekosystému, v ktorom “samospráva nie je osamelý hráč a poskytovateľ služieb“, ale fungujúci mechanizmus pre hľadanie riešení inovatívnymi spôsobmi s väzbami na ďalších spolupracujúcich partnerov vrátane obyvateľov.

Príkladom symbiotického vzťahu podnikania a samospráv v boji s klimatickou zmenou je firma JRK, ktorú na konferencii zastupoval Mariána Kobolka. JRK je firma, ktorá ponúka pre samosprávy moderné riešenia v oblasti odpadového hospodárstva. Slovensko sa do roku 2030 zaviazalo znížiť odpad na skládkach na 10% a do roku 2035 recyklovať 65% komunálnych odpadov. O spoločenskej objednávke služieb – ktoré ponúka JRK –  tak niet sporu, keďže 80% zdrojov z odpadu na Slovensku dnes končí na skládkach bez triedenia a recyklácie surovín.

Veľkým problémom je bioodpad (tvorí cca 60% odpadu) ako sú potraviny, papier a rastlinný odpad, keďže obsahuje mikroorganizmy, ktoré produkujú metán a ten je považovaný za jeden z hlavných plynov spôsobujúcich skleníkový efekt. V réžii JRK bioodpad smeruje do moderných kompostární, ktoré produkujú kvalitný kompost. Ten je však potrebné vedieť poľnohospodárom aj predať, keďže je drahší ako chemické hnojivá, preto táto fáza reťazca vyžaduje ďalšie intervencie a podporné nástroje.

Celý výstup z konferencie, ktorý obsahuje ďalšie príklady dobrej praxe, typy na možnosti financovania ekologických a sociálno-podnikateľských projektov a skúsenosti s tým ako behaviorálne intervencie a gamifikácia na úrovni samospráv pomáhajú meniť spoločnosť, nájdete tu.