Photo by Loren Gu on Unsplash

Agro – drevinový ekosystém v okrese Poltár, repasovanie hardwaru v Trnave, alebo podnik sociálnej integrácie v Revúcej, ktorý vyrába vysokokvalitné cestoviny. Sociálne podnikanie je široko uplatniteľné v rôznych odvetviach a efektívne vie prepájať ekonomické záujmy, pracovnú integráciu a ochranu životného prostredia. Na konferencii „Sociálna ekonomika: príklady dobrej praxe 3“, v Novembri 2019, sa prezentovali tri inšpiratívne podnikateľské projekty, ktoré by sme vám radi predstavili v tomto článku, ako súčasť cyklu výstupov, ktoré na konferencii odzneli. 

Žiaci v Banskobystrickom kraji sa môžu tešiť na organické bobuľoviny, med aj cesnak

VÚC Banská Bystrica schválila v lete založenie sociálneho podniku Agro – drevinový ekosystém BBSK s.r.o. v Rovňanoch v okrese Poltár. Podnik má prispieť primárne k potravinovej sebestačnosti, odbornému vzdelávaniu žiakov, zamestnanosti, ako aj k tvorbe krajiny. Tento inšpiratívny sociálny podnik prišiel predstaviť Milan Vaňo, špecialista na sociálnu ekonomiku z rozvojovej agentúry Dobrý Kraj.

Banskobystrický samosprávny kraj sa podujal na pozemkoch svojich stredných škôl obnoviť pôvodné sady s jabloňami a hruškami, pestovať cesnak, a do budúcna tu plánuje aj chovať včely a produkovať med, pestovať technické konope a bobuľoviny. Všetky plodiny sú vyberané tak, aby produkovali príjem, ktorý má prispieť k udržateľnosti sociálneho podniku; ale aj aby spĺňali kritériá vysokej kvality; a napokon, aby žiakom a ďalším stravníkom chutili, keďže sú určené najmä školským zariadeniam (pri stredných školách), ale tiež domovom sociálnych služieb na území kraja.

Podnik vznikol so zámerom obhospodarovať pôdu v spolupráci s miestnymi strednými odbornými školami „agro“ a ovocinárskeho zamerania, a obcami. Žiaci majú možnosť na obnovených poľnohospodárskych pozemkoch absolvovať tzv. duálne vzdelávanie s odbornou praxou, a vyšším cieľom je tiež vytvárať vzťah žiakov k pôde, lesom a farmárčeniu. Súčasťou vízie tohto sociálneho podniku je zamestnávať aj znevýhodnené osoby, do štyroch rokov by to malo byť 25 ľudí.

Pozemky sú súčasťou agrolesníckeho ekosystému, ktorý spĺňa predpoklady byť blahodárnou zásobárňou živín, a ktorý pri ekologicko-environmentálnych (technologických) postupoch, vyváženom pestovaní plodín a drevín, má potenciál mať pozitívny dosah na klimatickú zmenu. Odborným garantom udržiavania agro-drevinového ekosystému na daných pozemkoch je Národné lesnícke centrum a Agrokruhy, ale aj odborníci/čky z radov učiteľov a majstrov odborného výcviku na zapojených stredných školách.

Šetrný prístup k prírodným zdrojom ako podnikateľská príležitosť – repasovanie hardwaru

V oblasti obehového hospodárstva, ktoré je v súčasnosti často skloňovanou témou, sa pohybuje sociálny podnik AfB (AfB je skratkou nemeckého Arbeit für Menschen mit Behinderung – práca pre ľudí so zdravotným znevýhodnením). Podnik na jednej strane, zhodnocuje vyradenú výpočtovú techniku od súkromných firiem, bánk, poisťovní a verejných inštitúcií tak, aby sa mohla naďalej využívať, čím šetrí životné prostredie a prírodné zdroje; na strane druhej, vytvára pracovné miesta pre zdravotne znevýhodnených ľudí. Zisk tejto spoločnosti vzniká z priameho predaja repasovaného hardwaru a používa sa na ďalšiu podporu zamestnávania ľudí so znevýhodnením, vysvetlil Marek Antoňák, konateľ spoločnosti. AfB Slovakia bola len nedávno založená v Trnave ako jedna z 20 pobočiek nemeckej AfB Group, najväčšieho sociálneho IT podniku v Európe.

Obehové hospodárstvo v AfB je prepracovaný systém procesov od vyzdvihnutia vyradených zariadení, mazanie dát, až po ich repasovanie alebo skartovanie – rozobratie – recykláciu. Na Slovensku repasovali doteraz 800 počítačov. Za celú spoločnosť AfB v Európe, v roku 2018 vrátili na trh 66% zariadení, a za 15 rokov pôsobenia AfB sa celkovo ušetrilo toľko emisií CO2, koľko zodpovedá znečisteniu atmosféry 26 500 letmi na trase Berlín – New York.

AfB zamestnáva na Slovensku momentálne 10 zamestnancov, z toho 6 zdravotne znevýhodnených. Medzi najbližšími cieľmi spoločnosti je udržanie spokojnosti zamestnancov a prispôsobenie (organizácie) práce ich individuálnym zdravotným možnostiam. V najbližšom roku očakáva zvýšenie zamestnanosti na dvojnásobok, rozšírenie činností v podniku, a tým pádom celkovo viac ušetrených prírodných zdrojov.

Podnik sociálnej integrácie v Revúcej vyrába vysokokvalitné cestoviny

V rámci sociálneho podnikania sa na Slovensku sľubne rozvíja napríklad sociálne poľnohospodárstvo zamerané na (ekologickú) produkciu potravín. Práve túto tému bližšie predstavila Alena Štefániková, projektová manažérka z neziskovej organizácie EPIC. V projekte SOCENT SPAs (realizovaného v rámci programu Interreg Europe a v období 2017-2021) vznikla príručka dobrej praxe so šiestimi príkladmi stratégií sociálnych podnikov a konkrétnych sociálnych inovácií na riedko osídlených územiach na Slovensku, a v krajinách projektových partnerov z Fínska, Nemecka a Španielska. V príručke je opísaný sociálny podnik v obci Revúca, ktorá trpí vysokou nezamestnanosťou, ktorý založila samospráva ako „podnik sociálnej integrácie zameraný na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných skupín. Od roku 2018 zamestnáva päť žien, ktoré každý deň vyrábajú v priemere 80 kg vysokokvalitných cestovín. … Sociálny podnik vyrába deväť rôznych produktov, ktoré sa distribuujú do miestnych a okolitých škôl a do rôznych maloobchodných predajní, a prebiehajú rokovania s ďalšími zákazníkmi v regióne.“ Na vybranom území Gemer sa vďaka projektu vytvorila spoločná platforma orgánov štátnej a verejnej správy s cieľom reflektovať koncepciu sociálnej ekonomiky vo svojich rezortoch, a plánuje sa tu spustiť pilotný projekt sociálneho poľnohospodárstva.

Celý výstup z konferencie, ktorý obsahuje typy na možnosti financovania ekologických a sociálno-podnikateľských projektov, skúsenosti s tým ako behaviorálne intervencie a gamifikácia na úrovni samospráv pomáhajú meniť spoločnosť, ako aj pohľad na klimatickú krízu, ako priestor pre spoluprácu samospráv, podnikateľov a sociálnych inovácii nájdete tu.