Individuálni investori, často ide o úspešných podnikateľov alebo podnikateľky so zameraním na vyhľadávanie inovatívnych sociálnych inovácií s potenciálom rastu. Investície týchto investorov sa pohybujú od desiatok po stovky tisíc eur. Za svoju investíciu očakávajú podiel na podniku do 30 % a zúročenie investície v podobe dvoj- až štvornásobku vložených peňazí.
Kolektívne financovanie alebo komunitná podpora. V poslednom desaťročí azda najpopulárnejšia alternatíva financovania nových inovatívnych nápadov. Autori získavajú peniaze na realizáciu svojich nápadov od tzv. prispievateľov cez online prostredie. Protihodnotou príspevku môže byť jednoduché poďakovanie, tričko, vstupenka na koncert alebo konkrétny výrobok, ktorý bude vďaka kampani uvedený na trh. Závisí to od konkrétneho modelu crowdfundingu. Medzi najznámejšie slovenské crowdfundingové platformy patria StartLab.sk a hithit.com, zo zahraničných napríklad Kickstarter alebo Indiegogo.
Impact investing poskytuje kapitál na riešenie sociálnych a environmentálnych problémov. Je to investovanie do spoločností, organizácií a fondov s úmyslom vytvoriť merateľný pozitívny sociálny alebo environmentálny dopad a zabezpečiť zároveň návratnosť investície.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. (Zdroj: Zákon 513/1991)
Podnikom so sociálnym dosahom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorí vykonávajú sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť, ich hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu a spĺňajú najmenej dve z týchto podmienok:
RSP je štatút, je to najvyššia úroveň sociálneho podniku v zmysle slovenskej legislatívy. Z hľadiska činnosti registrovaným sociálnym podnikom môže byť:
Všetky zainteresované strany: podporovatelia aj neprajníci, klienti, poradcovia, zamestnanci, spolupracovníci, ľudia z verejnej správy či akademického sektora a ďalší.
Slovo „sociálny“ vyvoláva dojem, že hovoríme o pomoci slabším či vylúčeným, o sociálnej pomoci. Slovo „sociálny“ má však širší kontext a znamená aj „spoločenský“, teda týkajúci sa aktivít prospešných pre spoločnosť.
Sociálne podnikanie je takzvaným hybridným modelom podnikania, pretože spája princípy klasického podnikania zameraného na vytváranie zisku a princíp spoločenskej prospešnosti, ktorá je zväčša spájaná s neziskovými aktivitami. V západných krajinách Európy má dlhoročnú históriu. Sektor sociálnej ekonomiky, v ktorom sa sociálne podnikanie realizuje, vytvára v niektorých národných ekonomikách až 10 % HDP a 10 % všetkých pracovných miest.
Sociálny podnikateľ je človek, ktorý podniká, no podnikanie je len prostriedkom k naplneniu jeho spoločenského cieľa. Rovnako ako tradiční podnikatelia, aj sociálni podnikatelia sa usilujú o dosiahnutie zisku. Rozdiel je však v tom, ako s ním nakladajú. Sociálni podnikatelia vytvorený zisk reinvestujú späť do svojich aktivít s cieľom vytvárať spoločenský prospech a prispieť k pozitívnej spoločenskej zmene. Hovoríme, že zisk socializujú.
Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky (občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ),
Sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je registrovaným sociálnym podnikom. (Zdroj: Zákon 112/2018)
Subjektom sociálnej ekonomiky je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom. Takýto subjekt:
Zákon definuje sociálnu ekonomiku ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.
Sociálna ekonomika zohráva dôležitú úlohu v riešení chudoby, zapájaní znevýhodnených skupín a ochrane životného prostredia. Bežná ekonomika v týchto otázkach často zlyháva. Trhy, ponechané len samé na seba, totiž nie sú vždy schopné zabezpečiť potreby pre všetkých a ich pozornosť je upriamená najmä na finančné ukazovatele. Sociálne a environmentálne vplyvy ostávajú mimo ekonomických rovníc. Sociálna ekonomika je tak reakciou na tieto nedostatky hlavného prúdu hospodárstva.
Organizácie a modely sociálnej ekonomiky pomáhajú vytvoriť zodpovednejšie, rovnocennejšie a spravodlivejšie hospodárstvo. To pozostáva z organizácií, ktoré majú silnú spoločenskú misiu a veľkú časť svojich ziskov reinvestujú do napĺňania svojich spoločenských alebo environmentálnych cieľov. Patria sem všetky typy organizácií neziskového sektora, ale aj obchodné spoločnosti, družstvá alebo podnikatelia. Takzvaní sociálni podnikatelia.
Sociálne inovácie predstavujú nové a oproti dostupným alternatívam lepšie riešenia. Teda účinnejšie, efektívnejšie, udržateľnejšie či spravodlivejšie, ktoré napĺňajú naliehavé sociálne respektíve spoločenské potreby, a zároveň vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spolupráce.
Sociálne inovácie môžu zahŕňať nové produkty, procesy, služby, organizačné štruktúry, technológie, idey, regulácie, inštitucionálne formy, funkcie a roly, sociálne hnutia, intervencie a nové formy riešenia sociálnych potrieb. Podľa rozšíreného poňatia, s ktorým pracuje napríklad aj organizácia Ashoka, musia sociálne inovácie zahŕňať vždy aj prvok systémovej zmeny a schopnosť šíriť, teda škálovať svoj spoločenský dopad. (Zdroj: Rozhýbme Slovensko)
Teória spoločenskej zmeny pracuje s pojmom spoločenský dopad alebo vplyv (social impact) ako s označením pre systémové zlepšenie či riešenie spoločenského problému, ktorý sa dá sledovať alebo dokonca aj merať. Orientácia na reálny spoločenský dopad je tak základným princípom práce sociálnych podnikateľov či inovátorov, ktorí hľadajú cesty, ako s minimom zdrojov dosiahnuť maximálne spoločensky prospešný dopad pre čo najväčší počet ľudí. A to pomocou využitia všetkých dostupných, ale aj celkom nových prístupov, vrátane tých zo sveta podnikania. Existujú rozmanité spôsoby, ako dopad sledovať a merať. Tieto sa líšia mierou komplexnosti. (Zdroj: Rozhýbme Slovensko)
Pozitívnym sociálnym vplyvom na účely Zákona 112/2018 je napĺňanie verejného záujmu alebo komunitného záujmu.
Napĺňaním verejného záujmu na účely tohto zákona je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a poskytovanie spoločensky prospešnej služby.
Napĺňaním komunitného záujmu na účely tohto zákona je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre skupinu osôb, ktorú je možné ohraničiť a identifikovať podľa územného, členského, záujmového alebo iného objektívneho kritéria, okrem poskytovania spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a spoločensky prospešnej služby.
Spoločensky prospešnou službou na účely tohto zákona je:
(Zdroj: Zákon 112/2018)
Spoločensky prospešnou službou na účely zákona 112/2018 je:
(Zdroj: Zákon 112/2018)
Financovanie organizácie pochádzajúce z rôznych zdrojov ako sú napríklad granty, dary, crowdfunding, pôžičky, vlastná hospodárska činnosť.
Profesionáli v oblasti investovania, orientujú sa na veľké príležitosti a sociálne inovácie s overeným biznis modelom či dostatočne veľkou zákazníckou bázou a potenciálom ďalšieho rastu – čiže „škálovania”. Investície sa pohybujú v miliónoch eur a spodná hranica očakávanej návratnosti začína pri desaťnásobku investovaného kapitálu. Za svoju investíciu požadujú väčšinový balík akcií a rozhodujúce právomoci. Na Slovensku patrí medzi najznámejší venture capital fond Neulogy Ventures.
Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely zákona 5/2004 je uchádzač o zamestnanie, ktorý je:
Pravidelne platené zamestnanie je zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.
Zdroj: Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon 5/2004)