Sociálne podnikanie KakawCo+ dáva prácu ťažšie zamestnateľným na Slovensku

Foto: Šimon Šiplák

Ako začal tvoj príbeh s kakaom?

Po vysokej škole som začala pracovať v korporáte ako verejný ekonóm so zameraním na sociálnu politiku, no stále tomu niečo chýbalo. Ocitla som sa medzi finančnými žralokmi na skvelých luxusných eventoch a so sľubne nastavenou kariérou. Pracovala som najprv v Bratislave a v Zürichu, neskôr niekoľko rokov v Paríži. Stále som hľadala sociálny rozmer vyplývajúci z moje práce a s tým spojenú akúsi profesionálnu satisfakciu. Potreba znovu ju nájsť a obrovská chuť robiť to, na čom som tak dlho drela na univerzite, sa stala takou silnou a prítomnou v mojom každodennom živote, že som sa rozhodla, že „idem na to, teraz alebo nikdy“.

Odišla som zo zaisťovne a našla pracovnú stáž v jednom sociálnom podniku v Mexiku, v štáte Mayov Chiapas. V Meste San Cristobal de las Casas son strávila niekoľko prekrásnych mesiacov plných kávových a kakaových dobrodružstiev a objavov. Bolo to pre mňa naozaj momentum životnej zmeny a otvárania očí.

V tom čase si ale mala dobre rozbehnutú kariéru, nebála si sa odísť zo sveta biznisu?

Neodišla som úplne. Po rokoch v súkromnom sektore finančníctva som sa túžila vrátiť do sféry sociálnej ekonomiky a začať sociálne podnikať.
Počas štúdií som sa venovala verejnej ekonómii, zaujímala ma hlavne časť sociálnej politiky a podnikania. Preto som si vybrala odbor Verejnej ekonomiky a služieb na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a po bakalárovi som pokračovala aj vo Francúzsku na odbore Chargée ekonomických štúdií v zdravotníctve a sociálnej politike.

Mojimi špecializáciami boli politika zamestnanosti a nezamestnanosti, sociálne podnikanie a vplyv ekonomicko-sociálnych faktorov na zdravotný stav obyvateľstva a demografia ako taká.
Po škole som sa chcela venovať práve sociálnemu podnikaniu, ktoré v tej dobe bolo možné len vo forme chránených dielní. Všeobecná situácia v tejto oblasti ako aj legislatíva, ktorá ešte nebola dostatočná, moje nadšenie výrazne znížili, a tak som sa rozhodla ísť radšej tou ľahšou cestou, teda do korporátu.

Myslíš si, že je takejto životnej zmeny schopná väčšina z nás?

Podľa môjho názoru, je každý z nás schopný zmeny, o ktorej je presvedčený. Dá sa to, ak veríš, že je pre teba zmena správna a máš dostatok motivácie na zvládnutie všetkých prekážok a komplikácií.

Som presvedčená, že všetko sa deje v správnom čase a že niektoré veci musia skrátka dozrieť v našom vnútri a presvedčení. Rozhodne u mňa to bol tento prípad. Rozmýšľala som nad tým, čo zmeniť, ako a kedy, možno aj 2 roky, až prišiel ten správny čas aj dostatok odvahy.

Veľmi dôležitým faktorom je obklopiť sa ľuďmi, ktorí ti veria a budú pri tebe stáť aj keď budeš váhať a všetko prehodnocovať. Keď si sama na okamih prestaneš veriť a budeš chcieť všetko vzdať. Práve vtedy potrebuješ takýchto ľudí okolo seba. Oni ti pripomenú, že na to máš a vieš veľmi dobre čo chceš a že to všetko má obrovský zmysel.

Ja som práve takýchto ľudí, hlavne mojich kamarátov a mamu, okolo seba v momente zmeny mala. Niektorí boli na so mnou už od začiatku, niektorí sa pridali až neskôr, vo chvíli, kedy mi uverili, že to myslím naozaj vážne. Určite som im veľmi vďačná a bez nich by to bolo oveľa ťažšie.

Celý článok o sociálnom podnikaní KakawCo+ nájdete na tu.